Tento víkend mal byť oddychovým víkendom, no Boh naše plány zmenil a z voľného víkendu bola zrazu duchovná obnova, počas ktorej konal Boh veľké veci v mojom živote.
Prežil som niečo neuveriteľné a krásne. Boh uzdravoval moje zranenie z detstva, ktoré som si nechcel priznať. Otec mi stále dával najavo, že môjho brata má radšej ako mňa, a že ja som nepodarok. Od mamky som nikdy nepočul vetu: ,,Mám ťa rada.“ Viem, že ma má rada, ale táto veta by ma potešila. No najhoršie na tom je to, že ja sám som vďaka tomuto prístupu nedokázal nikomu povedať: „Mám ťa rád.“ V tejto veci má Boh cez tento víkend uzdravil. V sobotu cez modlitbu prišiel ku mne jeden člen z modlitbového tímu a pomodlil sa za mňa.
Počas modlitby mi Boh skrze neho okrem iného povedal: ,,Si milovaný, mám ťa má rád.“ Ja som sa zrazu cítil šťastný, chcelo sa mi plakať, plakať od šťastia, že Boh ma miluje. V mojom srdci sa vtedy niečo zmenilo. Zmenil sa môj vzťah s Bohom. Predtým som sa bál úplne otvoriť Bohu, lebo som mal pocit, že nie som milovaný, že nie som hoden, aby ma On miloval. No teraz, keď viem, že Boh ma miluje, je to iné. Je to krásne, Boh ku mne každý deň hovorí v maličkostiach a ja cítim, že som milovaný, milovaný Bohom.
Pomaly sa mení aj môj vzťah s mamkou. Už jej aj ja poviem: ,,Mám ťa rád.“ Aj keď mi to pripadá trocha divné, viem, že Boh ma cez to uzdravuje. Každý deň ďakujem Bohu za to, že mu na mne záleží, a že ma miluje.